|  | 
  
    |  |  Vianočný darček 1. B triedy
| O najvernejšom priateľovi človeka sa už toho popísalo neúrekom. Psom môžeme dať množstvo prívlastkov ako
			záchranca, strážca, alebo spoločník, ktorý vás nikdy nesklame. Ale lekár? Tak to tu ešte nebolo. Mnohí z vás
			sa určite ešte nikdy nestretli s pojmom canisterapia. Je to liečenie psom, ktoré odporúčajú dokonca aj lekári a
			považuje sa za jedno z moderných odvetví psychoterapeutickej liečby. Najčastejšie sa používa pri mentálne
			postihnutých ľuďoch. Monika Vrančíková z Humenného je skúsená kynologička, ktorá sa venuje psom už od
			detstva a praktizuje liečenie so psami už niekoľko rokov. Podľa nej aj v tomto prípade nepostačia len odborné
			znalosti. "Canisterapiu nemôže robiť človek, ktorý má rád iba psov. Musí mať rád aj deti a ľudí, bez toho to nejde,"
			tvrdí  Monika. Presvedčili sme sa, že je to tak a naše pozvanie neodmietla. Dňa 19. 12.2007 zavítala so svojim
			psom Borisom aj do našej triedy. Ukázala nám majstrovské kúsky, ktoré nedokáže akýkoľvek pes.
 |  
|  |  |  
	| Nebránil sa, keď deti prekračovali jeho veľké telo a dovolil aj podliezať. |  
	| Boris nám ukázal, že dokáže a zároveň neublíži, keď preskočí najodvážnejších z triedy.
				    Potom sme mohli podliezať a odvážila sa aj naša pani učiteľka. |  
	| Dievčatá sa nedali zahanbiť a nebránili sa, keď Boris prekračoval ich telá.
				    Pozbieral všetky piškóty, ľahol si a oddychoval s dievčatami. |  
	| Sedenie na jeho tele ako aj kŕmenie bolo veľmi príjemné a zábavné. |  
|  |  |  
	| Presvedčil nás, že tak ako my sa s radosťou hrajeme s loptou, tak to platí aj u Borisa. |  
|  |  |  |  |  
	| Aj povely ako ľahnúť, sadnúť...sme skúšali a celkom slušne sa nám darilo. |  
	| Posledné spoločné foto na rozlúčku a pohladenie aj tých menej odvážnych, ktorí na začiatku
				    ronili slzy nás presvedčilo, že  pes naozaj dokáže za krátku chvíľu prebúrať múr nedôvery.
				    Stačí jediný pohľad a jeden deň strávený v škole a človek mu prepadne.
				    Dúfame, že Boris  bude ešte dlho zdravý a silný, aby mohol aj naďalej rozdávať radosť tým,
				    ktorý ju potrebujú...a v neposlednom rade aj pani Monike. Ďakujeme. |  
Mgr. Renáta Vatahová
 |  |